Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? Slováci sa vynašli

Keď Karel Čapek v roku 1920 vytvoril hru R.U.R., dal svetu slovo, ktoré sa ujalo zrejme rýchlejšie, než si predstavoval. Robot. Hoci písal o zdanlivo vzdialenej budúcnosti, o viac než sto rokov neskôr sú roboty bežnou súčasťou priemyselnej výroby. Rastislav Schmieger to vidí z prvej ruky. 

„Pred dvadsiatimi rokmi sme sa na roboty pozerali ako na high-tech zariadenia. Dnes ich pre zákazníkov navrhujeme od prvej súčiastky až po zapojenie do elektriny,“ hovorí spoluzakladateľ firmy VKBS z Dolného Lieskova pri Považskej Bystrici, ktorá sa venuje automatizácii a robotizácii výrobných procesov. 

Svoju prácu prirovnáva k legu pre dospelých. Každý projekt vníma ako originálnu skladačku, ktorú treba najprv premyslieť, nakresliť a napokon zostaviť do funkčného celku. Práca ho napĺňa, a preto mu neprekáža ani každodenné dochádzanie viac ako sto kilometrov, najmä keď ich absolvuje za volantom svojho CUPRA Formentor. 

(zdroj: Jakub Solin)

Roboty namiesto krbov 

Technika ho fascinovala odmalička. Ako chlapec rozoberal všetko, čo mu prišlo pod ruky, no nikdy neplánoval, že raz bude stáť na čele vlastnej firmy. So spoločníkom Ivanom Buchtom pôvodne uvažovali o výrobe krbov, preto firma nesie názov VKBS (Výroba krbov Buchta-Schmieger). Náhoda ich však zaviedla inam. 

„Vyhrali sme zákazku na výrobu jedného stroja, hoci ani jeden z nás nebol strojár. Kolega má ekonomické zameranie, ja som vyučený elektrikár, takže som sa učil všetko od nuly, vrátane práce v konštrukčných softvéroch,“ spomína Rastislav Schmieger na podnikateľské začiatky počas krízy na prelome rokov 2008 a 2009, keď firmy viac zanikali než vznikali. 

Prvé projekty im však ukázali, že automatizácia výrobných procesov má obrovský potenciál. Zákazky pribúdali a bolo jasné, že chcú pokračovať práve týmto smerom. Firma postupne rástla a dnes patrí medzi partnerov výrobcov tepelných čerpadiel, práčok, chladničiek, strešných okien aj automobilky. 

„Proces začína u konštruktéra, ktorý stroj navrhne a nakreslí do 3D softvéru. Na CNC strojoch vyrobíme diely, montážnici všetko zložia, elektrikári zapoja a programátor tomu dá rozum,“ približuje Rastislav, ktorý sa popri vedení firmy podieľa na projektoch ako konštruktér. Každá zákazka je iná, a práve to je to, čo ho na práci najviac baví. 

Šikovných odborníkov však nie je na trhu nazvyš. Aj preto vo VKBS spolupracujú so študentmi vysokých škôl. 

„Mladí sa v nových technológiách orientujú prirodzene a rýchlo. Dávame im priestor učiť sa a rásť, a veríme, že raz z nich budú naši kolegovia,“ vysvetľuje Schmieger. Teší ho, že so spoločníkom postupne zapájajú do diania vo firme aj svojich synov. 

Takmer ako nákup v supermarkete 

Rastislav Schmieger nosil štyri roky v hlave jasnú predstavu, aké auto si raz kúpi. Keď nadišiel správny čas, vopred si overil, v ktorej CUPRA Garáži majú jeho vyhliadnutý model na sklade, aby si ho mohol čím skôr odviezť. 

„Bol som pripravený cestovať aj na druhý koniec republiky, no napokon som ho našiel tu v Žiline. Pánovi Hermanovi som ukázal konkrétne auto a spýtal sa, kedy mi vie pripraviť k nemu dokumenty,“ opisuje s úsmevom neštandardný priebeh kúpy svojho CUPRA Formentor VZ, ktorý skôr pripomínal nakupovanie v supermarkete. 

„Pán Schmieger prišiel rozhodnutý s presnou predstavou. Keď som sa dozvedel, že po aute tak dlho túžil, bol som ešte radšej, že sme mu mohli vyhovieť,“ dodáva František Herman z CUPRA Garáže Todos v Žiline.

Už prvé kilometre mu potvrdili, že sa rozhodol správne. Za volantom sa cítil presne tak, ako si celé roky predstavoval. 

„Páči sa mi moment, keď si večer sadnem do auta a rozsvieti sa ambientné podsvietenie interiéru. Je veľmi príjemné a decentné. Vynikajúce sú aj sedadlá, ani po dlhších trasách sa necítim unavený,“ hovorí. 

Auto využíva najmä na každodenné dochádzanie do práce, ale rád v ňom jazdí aj vo voľnom čase. Vždy, keď sa nájde voľný víkend, vyráža na chatu. Miesto na samote síce obklopuje pokoj, no vedie k nemu prístupová cesta, ktorá preverí schopnosti auta.  

„Prístup k chate cez poľnú cestu nie je práve ideálny. Preto som hľadal auto s vyšším podvozkom, pohonom všetkých kolies a automatom,“ vysvetľuje Rastislav, ktorý často vyráža aj na výlety s vnúčatami. Vzadu je presne toľko miesta, aby sa doň pohodlne zmestili dve detské autosedačky. 

Aj keď si jazdu väčšinou vychutnáva v bežnom tempe, keď treba, verzia VZ v sebe nezaprie športovú povahu. 

„Keď potrebujem obehnúť iné auto alebo sa rýchlo pohnúť z križovatky, viem, že výkon ma podrží, a to mi dodáva pocit bezpečia,“ uzatvára Rastislav Schmieger. 

(zdroj: Cupra)